Metropola východu KOŠICE

Dňa 14.2, priamo na Valentína, sme sa vybrali do Košíc. Prečo práve Košice?  Pretože učiť sa o Slovensku je najlepšie tak, aby sme ho zažili na vlastnej koži.

Predškoláci z Nezábudiek a Prvosienok na chrbát zobrali ruksaky a sa spoločne stretli na vlakovej stanici v Liptovskom Mikuláši. Práve tu začínal spoločný výlet  po stopách východného Slovenska.

Ako to v Košiciach prebiehalo? Pozrime sa na to očami našej Kármen a Kiky.

Lobelkáči vyrážame 😊

Hneď na začiatku sme sa museli vysporiadať so situáciou, ktorá sa stáva, no do našej eufórie nebola úplne vhodná. Meškal nám vlak. Ako sme to zistili? Naši cestovatelia od samého začiatku sledujú príchody a odchody vlakov – číslo nástupištia, meškanie. Tabuľa ukazuje 25 minút. Keďže naša radosť a túžba sedieť už vo vlaku bola naozaj nástojčivá, 25 min bolo dosť. Ani sme sa nenazdali a čakali sme pripravení na príchod vlaku. Sledovali sme čísla vozňov a hľadali číslo 3. Opatrne, no v rýchlom tempe sme nastúpili, skontrolovali voľnosť našich miest a uvelebili sa v parádnych sedačkách.

Čo myslíte, čo sme urobili ako prvé ? Vybalili všetky dobroty, ktoré naše ruksaky ponúkali. Navzájom sme sa ponúkli a pochutili na dobrotách. „Kontrola lístkov.“ zaznelo  v našom kupé. Pripravení sme odovzdali naše lístky.

Pohľad z vlaku okna bol úžasný. Videli sme Tatry, najvyšší vrch, balóny nad Tatrami, zvieratá, rôzne domy, naučili sme sa názvy rôznych miest, aj takých, o ktorých sme doposiaľ nepočuli. Spoločnosť nám robilo tiež pexeso či hra Slovensko v kocke.

Ani sme sa nenazdali a už sme boli v Kysaku. Spočítali sme koľko zastávok sme prešli a koľká v poradí je práve naša finálna stanica. Bol čas sa obliekať, skontrolovať si veci, zanechať po sebe poriadok a postaviť sa z kupé do uličky. „Nasledujúca zastávka – Košice.“

Košice a naše hlavné zastávky:

• Most zamilovaných
• Dóm sv. Alžbety
• spievajúca fontána

Košice nás privítali jarným počasím. Zavítať na most zamilovaných práve na Valentína bolo viac ako symbolické. Zisťovali sme, prečo sa most tak volá a čo znamenajú zámky s menami. Vďaka tomu sme hľadali tie správne písmená a priraďovali k ním mená.

Po uliciach Košíc sme sa dostali až ku dôležitej pamiatke, a to práve Dómu sv. Alžbety. Bolo to veľké, ohromujúce a padli aj otázky, kto v takom dome kedysi býval? A či sme sa pozreli dnu? Áno. Bolo to dychberúce a Lobelkáči skutočne v tichosti sledovali, čo sa tam deje a čo v takom dome všetko je.

       

Po slnečnom námestí sme sa dostali k slávnej spievajúcej fontáne. Momentálne však bola v rekonštrukcii. Radosť nám piknik v strede námestia s pizzou. Porátali sme kúsky, či máme pre každého dosť a pustili sme sa do toho. Myslím, že nemusíme hovoriť, že to jednoducho malo úspech.

       

Keďže sme si sledovali čas, zistili sme, že je najvyššia chvíľa sa pobrať naspäť na vlakovú stanicu.

Bundy dolu, čiapky tiež, a otvoriť ruksaky, veď snáď tam ešte niečo ostalo. Čo myslíte, nastal spánok? Začala sa ešte väčšia zábava. Kupé Prvosienky a kupé Nezábudky sa neustále navštevovali, obdaruvávali maškrtami, rozprávali sme si rôzne príbehy, svietili si baterkou na mobile v tuneloch, spievali si hymnu.

“Bol to úžasný výlet.” znelo z úst Lobelkáčov.

 

Pár slov na záver alebo čo škola mimo školy dokáže 🙂

Škola mimo školy poskytuje priestor nielen na rozvíjanie všetkých vzdelávacích oblastí, poskytuje tiež priestor na sebavyjadrenie pre tých, ktorí v bežných situáciách na to nemajú dostatok odvahy. Učí prevziať zodpovednosť, rozvíja sebadôveru či samostatnosť. V neposlednom rade však utužuje priateľstvá či vytvára situácie, v ktorých hrá hlavnú rolu spolupráca. 

Deti boli úžasné a musíme uznať aj veľmi slušné. Nezabudli sa pozdraviť, pomôcť či rozdeliť. Ak sme prišli na nejaký problém, či už s meškaním vlaku, hľadaním správneho nástupištia, nedostatok toaletného papieru vo WC alebo nebodaj niekto nemal rád kukuricu na pizze ich kamaráti hneď prišli s riešením. Myslím, že na tento výlet každý z nás bude dlho predlho spomínať a to aj vrátane pani učiteliek. Nielenže, sme spoznali druhé najľudnatejšie mesto na Slovensku s prekrásnou históriou, jedinečnou (no pokazenou) fontánou. S nádherným Dómom sv. Alžbety, pri ktorej sa Adam spýtal Betky, či toto je ich dom, ale sme aj potrénovali znalosť abecedy na jednotlivých vlakových zastávkach či pri moste zaľúbených, naučili sme sa riešiť problémy, ktoré nám prišli do cesty, no a v neposlednom rade sme utužili vzťahy medzi jednotlivými prevádzkami.

Viete, čo sa naučili pani učiteľky? Že deti zvládnu oveľa viac, ako si dospeláci myslia, že niektorí naši predškoláci si mysleli, že hneď ako budú oslavovať 6-te narodeniny, nadruhý deň pojdu do školy a že ošupka je vlastne maková lúpačka. Všetci sme mali kopec zábavy a v kútiku duše sa už teraz tešíme, čo vymyslíme nabudúce.

Do skorého videnia Košice.