Ááá, veď oni sa tam len hrajú…
Škatule, alobal, stará klávesnica…
Témou je vesmír a my sme sa spoločne pustili do výroby rakety. Listovali sme v knihách, diskutovali, pátrali, vymýšľali, čo všetko do vesmíru budeme potrebovať. Využili sme všetko, čo sme sa o vesmíre dozvedeli na návšteve múzea. A čo budeme jesť?, išlo nám hlavou. Sme dostatočne pripravení? Už len skafander, dávku odvahy a raketa s posádkou môže štartovať. Hra na kozmonautov nás pohltila na niekoľko dní. Túžili sme zistiť, aké to v tom vesmíre naozaj je. Dokázali sme prekonať samých seba. Veď letieť do vesmíru, to nie je len tak…
Hra vždy prirodzene patrila k šťastnému detstvu. Dnes je však význam hier veľmi podceňovaný. Určite ste sa stretli so starým známym „veď sa len hrajú, nemali by už robiť niečo náročnejšie, ako budú pripravení do školy?“. Hra sa nepovažuje za aktivitu, ktorá by mohla viesť k učeniu. Opak je však pravdou. Slobodná, zaujímavá, rozmanitá a časovo neohraničená hra prináša radosť a má významný vplyv na všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa.
Vplyv námetovej hry má rovnaký, ak nie vyšší vplyv na kognitívny rozvoj a pripravenosť dieťaťa na školu, než osvojovanie a precvičovanie vedomostí v riadených činnostiach. V námetovej hre sa odrážajú poznatky a vedomosti dieťaťa o jeho okolí, často odzrkadľujú situácie z reálneho života, činnosti a vzťahy dospelých. Dieťa má v námetovej hre možnosť tvorivo uplatňovať získané vedomosti, má možnosť riešiť rôzne problémové situácie, experimentovať, rozvíjať reč a komunikovať, zažívať úspech/neúspech.
Hra poskytuje deťom dostatok priestoru ostať sám sebou , priestoru prejavovať svoje myšlienky a pocity.
Len tak sa spolu hrajme. V rakete, na obchod, na lekára, na čokoľvek, čo nás práve zaujíma.
