…pLESajúc po LESnom chodníčku
Prečo by sme vlastne mali ukazovať deťom poklady prírody? Prečo by sme ich mali do nich ťahať a prečo by sme ich vlastne mali učiť, že les je niečo čo si musíme chrániť? Však zabaviť sa dá aj inak, alebo nijak?
Minimálne asi pre toto:
„Esterka poď sa pozrieť na tieto slimáky“!
“Jéééééééééj a prečo sú také živé?”
Les je živý! Dýcha, rastie, farbí sa a hlavne mení sa. Je to samostatný svet, ktorý má svojich obyvateľov, ktorí sú živí. Je to film, ktorý sa odohráva na živo. Byť v ňom, znamená, mať možnosť to celé „navnímať“ a nechať sa vtiahnuť do deja. V tomto filme si však každý jeden vtiahnutý píše vlastný scenár.
Celý scenár môže byť pokojne celý čas o slimákoch a to napríklad aj vtedy, keď stretneme v lese len jedného. Prečo asi? Kam tento jeden mohykán ide? Kde sú ostatní? Les je čarovný, práve preto, lebo je plný otázok a otázky ponúkajú priestor na rozvoj a učenie sa. A najlepšie je keď odpovede na detské otázky hľadáte spolu. Takto získané vedomosti sa zabúdajú len ťažko, alebo sa nezabúdajú vôbec. So slimákom na ruke je ľahké naučiť sa, že nemá v obľube ihličie a aj to, že má 2 páry tykadiel, kde je jeden pár zakončený očami a ten druhý slúži ako „dotykový senzor“. Vedeli by sme si nosiť svoj dom stále so sebou aj my? Aké by to bolo keby sme videli len svetlo a tmu? Aj nám sa plazí po hladkom povrchu lepšie, ako po drsnom? Doma sa nám v tejto súvislosti tiež ponúka veľa aktivít, tak napríklad:.. podarí sa nám ho nakresliť? Poodtláčať zrolovaný kartón a tak preniesť na papier ich ulity, alebo im nachystať do záhrady krájaním šalátového listu malú tajnú oslavu.
*na fotke sú SLIMÁKY AFRICKÉ, preto môžete ďalej smelo do lesa 😀
Príroda je miestom, kde nájdeme nekonečné množstvo podnetov, z ktorých sa môžu stať predmety záujmu. Je však aj ideálnym miestom pre relax. Vie o tom svoje aj medveď, keď MEDY(i)tuJE :-D. Len tak ležať na tráve a vnímať farby a zvuky naokolo a to všetko pod nekonečnou tyrkysovo modrou oblohou. Je to nevedomá meditácia a relax pre malých aj veľkých. A keď je na blízku prameň teplice o to lepšie. „Vodičková“ terapia s liečivou vodou, ktorá sama bublinkuje a celé telo zohrieva aj keď je na pocit chladná, je predsa neuveriteľné kúzlo, ktoré si až pýta pozornosť a záujem. Liptovský Janko by o tom vedel rozprávať.
Ako však vieme kadiaľ ísť lesom, keď sa lesné uličky tak veľmi podobajú? Prečo majú niektoré stromy na kôre farebné obdĺžniky? Narástli s tým, alebo im to tam pribudlo, ak áno prečo? Opäť nám les ponúka veľa otázok, na ktoré môžeme hľadať spoločne odpovede.
A čo krásne výhľady, ako sa k nim dostať? Čo potrebujeme zbaliť, aby sme zvládli aj náročnejší výstup? Je lepšie mať v batôžku cukríky, alebo jabĺčko? Potrebujeme pršiplášť aj keď to vonku vyzerá, že bude počas celého výstupu svietiť slniečko?
Aj doma môžeme precvičiť značkárske a wildwatcherské zručnosti. Maľovanie a maskovanie sú pre deti najviac atraktívne činnosti. Netreba na to veľa. Možno len trochu netradičnejšie maliarske nástroje, prírodniny, plachty, deky, ďalekohľady, lupy… a ostatné nechajte na deti. UPOZORNENIE: prevádzkovať len počas víkendov a dlhých voľných večerov. Hrozí totiž nebezpečenstvo pohrúženia do hry!
Aj keď nemôžeme byť v lese, môžeme byť aspoň s lesom, alebo s jeho časťami. Môžeme si vychutnávať všestrannosť prírodného materiálu a jeho nekonečných možností. Tvoriť z ihličia, kamienkov a konárikov základné tvary, alebo rôzne druhy hmyzu. Urobiť si lesnú výstavku kvetín, hrať sa s nimi na rytmus (ďatelinka, púpava, sedmokráska, ďatelinka, púpava,..), alebo ich len zoradiť podľa farieb, maľovať zeminou a pieskom, to všetko sa dá.
Hejného matematika nám tiež ponúka prostredie DRIEVKA. Deti si pomocou nich môžu zapisovať heslovite príbehy, z ktorých sa dá veľa vyčítať.
Netreba zabudnúť, že les nám poskytuje aj množstvo liečivých byliniek a surovín. Surovinami nemusia byť len rôzne druhy húb, ale napríklad aj rôzne druhy tráv. Napríklad šťaveľ – ako prísada do šalátov, alebo smrekové výhonky ako základ na sirup proti kašľu.
Aj najmenší hodnotia prírodný materiál a prácu s ním veľmi vysoko. Konkrétne umiestnili na prvé priečky napichávanie listov na špilky, alebo odtláčanie všetkého čo sa odtláčať dá. Tiež je pre nich veľmi prospešný tzv. suchý tréning „akože“ lesným chodníčkom, alebo prípadné podliezanie padnutých stromov.
A aký by to bol les bez lesných víl a rozprávok pod nočnou oblohou? Víly sú však natoľko plaché, že stúpia len málokedy na trávu, ktorú už pošliapala ľudská noha. Čo tak si víly vytvoriť pomocou listov zo stromov a siluety na papieri? Víly sú vznešené a tancujú ako baletky. U dievčatiek, ale niekedy aj u chlapcov je „vílizmus“ vrodeným darom, prečo ho teda pri jeho prejavení nepodporiť? Ak by ste sa rozhodli vašu malú vílu podporiť v jej tanečnej kariére, môžete tak urobiť. Viac sa dozviete na stránke Súkromného tanečného konzervatória https://www.stklh.sk/.
A čo lesné príbehy a rozprávky? Áno určite ich nájdete v množstvách krásnych knižiek… Ak ste však nejakou náhodou knihu doma zabudli, skúste to cez aplikáciu s názvom Readmio – https://www.readmio.com/sk/stiahnut/ . Tieto rozprávky sú totiž doplnené aj o reálne zvuky. Lobelkáči odporúčajú príbeh s názvom Legenda o sove.
Takže doVIDENIA v LESE priatelia 😊!
