Zápis na školský rok 2020/2021   |  Viac informácií →

Príbeh zo Semienkova 2

Pokračujeme. POZOR, POZOR! Stalo sa niečo nečakané, ak dáme hlavy dokopy a pomôžeme si, určite to zvládneme vyriešiť 🙂

Cibulinka má strach

Z rozhlasu na námestí sa Semienkovom ozývala známa zvučka. To je miestny rozhlas. Obyvatelia mestečka už netrpezlivo čakali, aká správa to bude tentokrát. Pán Cesnáč, čestný, spravodlivý a múdry muž prehovoril smutným hlasom.

„Milí obyvatelia, vyhlasujem pátranie. Najmladší Hrašuľko sa stratil. Naposledy ho videli s Uhorčiatkami a Cibulinkou. Stavali spoločne hrad.“

Keď to Cibulinka počula, rozplakala sa. Bolo vidieť, že mala o Hrašulka strach. O chvíľu pribehli Uhorčiatka. „Vidím, že plačeš…“ „S Hrašulkom sme sa hádali, kto postaví krajší hrad, kričali sme na seba. Povedala som mu, že ho už nechcem vidieť. Určite odišiel preto. Som nešťastná, je to môj najlepší kamarát.“ Hmm, pozorne počúvali Uhorčiatka. „Oceňujeme, že si povedala pravdu, zachovala si sa čestne.“ Objali ju so slovami, zvládneme to.

„Musíme niečo vymyslieť.“ Zamyslene sedela Cibulinka. „Mám nápad“, nadšene vykríkla. „Pamätáte si nariadenie, ktoré vydal nedávno náš primátor?“ Domy v Semienkove musia byť označené portrétom rodiny, ktorá v dome žije a podpísané vlastnými odtlačkami prstov. Každá rodina je výnimočná, zaslúži si svoj obdiv.

„To by nám mohlo pomôcť. Po celom Semienkove rozvešiame plagáty, na ktorých bude portrét Hrašulka. Pripojíme aj jeho opis.“ „Výborný nápad“, súhlasne prikyvovali Uhorčiatka.

Guľaté sladké zelienkavé semienko, má rád dostatok vlahy.“ Prekrykovali sa semienka. „Keď vyrastie má krehké struky, rád sa šplhá – je to popínavá rastlinka, obsahuje cukor- všetkým naokolo dodáva energiu a zlepšuje náladu.“ „Áno, to je náš Hrašulko. Ešte naše odtlačky a plagáty sú hotové.“

Možno ich uvidí aj Hrašulko. Zistí, že ho hľadá celé Semienkovo a môžno sa vráti späť.“

Hrašulka hádka s Cibulinkou veľmi zarmútila. Rozhodol sa, že Semienkovo opustí a nájde si iných kamáratov. Bol už na ceste do Kvetinkova, keď zbadal akýsi plagát zavesený na značke na samom konci Semienkova…..“Veď to som predsa ja“, prekvapene povedal Hrašulko. Rozpoznal aj odtlačky svojich kamarátov. Zamyslel sa. Musím im veľmi chýbať. Cibulinka to vôbec nemyslela tak, ako to povedala.

Rozhodol sa vrátiť. Musím ju nájsť.  Keď zbadal Cibulinku, slzy mu stekali po tvári. „Cibulinka, mám ťa veľmi rád. Som vďačný, že mám takých kamarátov.“

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.