Zápis na školský rok 2020/2021   |  Viac informácií →

Príbeh zo Semienkova 1

Pohodlne sa usaďte a začítajte sa do príbehu o Semienkove …

„Ach jaj… ako rada by som teraz spokojne sedela v zemi a čakala na svoj ROZPUK“,… zavzdychala si sediac na priedomí Cibulinka. „Stará mama hovorila, že všetci z nášho semienkového mestečka raz zažijú svoju chvíľku slávy, ale ja som zatiaľ o ničom takom v našom mestečku nepočula. „Hej Cibulinka, čo tam toľko dumeš?“ Kričal spoza plota na Cibulinku kamarát Hrašuľko. Cibulinka sa začervenala a odpovedala trochu klamlivo, pretože nechcela pôsobiť netrpezlivo, lebo ak je niečo, čo sa v SEMIENKOVE určite nenosí je to práve NETRPEZLIVOSŤ.

„Ahoj Hrašuľko, ale o ničom špeciálnom, len tak o nesmrteľnosti chrústa“ zasmiala sa Cibulinka placho a krajom očka sledovala svojho kamaráta, či si nestihol všimnúť jej neistotu. Netrpezlivosť sa v semienkovom mestečku vôbec nespomína…

Primátor Semienkova, sám pán Cesnáč, na toto slovo udelil zákaz. Vraj, keď boli občania nedočkaví, spôsobovalo to všeobecnú nervozitu a stres. A od toho ich chcel predsa starosta Cesnáč ochrániť. Hrašuľko si na Cibulinke nevšimol nič, veselo sa usmial a pokračoval: „ Ja len, že či nejdeš so mnou k Uhorským, vraj majú super nové zemisko na hranie. Tak ideš?“ Cibulinka zaváhala, ale potom si v duchu povedala, že ak jej niečo, čo jej môže pomôcť skrátiť čakanie tak je to práve veselá hra s Hrašľukom a s Uhorčiatkami. „ Jasné, že idem a stavím sa s tebou o kvalitné hnojivko, že postavím v zemisku väčší hrad ako ty!“ Cibulinka si všimla, že Hrašulko posmutnel a vedela aj prečo. Naposledy sa jej totiž naozaj podarilo Hrašuľka tromfnúť. Neváhala a svoju poslednú vetu napravila: „A vieš čo? Ja by som bola najšťastnejšia, ak by sme postavili ten hrad spolu aj s Uhorčiatkami.“

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.