Na lúke nájdeme aj Nezábudky, Ďatelinky a Zvončeky
Leto sa nám tento týždeň ukázalo v plnej sile, a tak sme mohli veľa času tráviť von, v prírode, na lúke. Pod pojmom lúka, si každý predstaví niečo iné. Niekto má na mysli vysokohorské lúky s nízkou trávou– hole, niekto si predstaví vyschnutú step s dlhými steblami trávy, niekto zase mokraď, či lesnú čistinku. V mojej predstave sa lúka nachádza pod lesom, je tmavozelená a posiata fialovými zvončekmi, bielymi margarétkami a červeným divým makom.
Taká lúka je vhodná na piknik. To sme si vyskúšali aj s našimi Lobelkáčmi. Do prútených košíkov sme nabalili desiatu, deky a vybrali sme sa von. Niektorí sa rozložili pod našou slivkou, iní zašli kúsok ďalej, preskúmať lúčky pri Demänovke a Váhu. Zahrali sme si loptové, ale aj stolové hry. V takom teple, by sme všetci boli najradšej na kúpalisku. A keď nejde Lobelka na kúpalisko, príde kúpalisko s tromi nafukovacími bazénmi do Lobelky. To bolo radosti 😊!
O lúku sa treba starať. Zavlažovať cisternou, kosiť kosou, balíkovať seno lisom. O to sa postaral Agropodnik Lobelka, a jeho členovia spoločnými silami prišli na to, že seno sa robí preto, aby mali hospodárske zvieratká cez zimu čo jesť.
V strede týždňa sme oslavovali Deň otcov. Prichystali sme občerstvenie- slané tyčinky, ovocné špízy a limonádky, ale aj tímové hry, aby sa oteckovia s deťmi zabavili. Detičky sme predchádzajúce dni vyspovedali, a tak si oteckovia mohli čo-to o sebe prečítať 😊. Niekto s ockom najradšej robí šaškoviny, a niekto zase špekačky 😊😊.
Z rozprávania starých mám či starých filmov si určite pamätáte, ako sa niekedy pralo. Vo vaničke alebo na potoku, na rumpli, nastrúhalo sa mydlo a rajbalo ostošesť. Prádlo sa potom povystieralo po lúke, aby uschlo. Tiež sme si to vyskúšali a bola to poriadna makačka.
Svätojánska noc je opradená množstvom slovanských a pohanských mýtov a tajomstiev. Bylinky nazbierané počas svätojánskej noci majú najsilnejšie účinky. Z nich sme si pripravili čaje a limonády. Popritom sme ich pomocou mobilnej aplikácie spoznávali a porovnávali tvar, veľkosť, farbu a vôňu. Typickým prvkom tejto noci sú svätojánske ohne, pálené na kopcoch. Ohne sa zakladali za dedinou na najviditeľnejšom mieste. Okolo nich sa tancovalo a spievalo. Tento deň je najdlhším dňom v roku. Symbolicky ohne predstavujú slnko, ktoré je v dobe letného slnovratu na vrchole síl. Ohne sa kvôli získaniu sily preskakujú. A tak sme si takú vatru postavili aj my, museli sme správne poukladať polienka, aby nám nespadla, a potom sme ju (bez ohňa!!) za sprievodu hudby a tanca preskakovali.
Prostredníctvom hádaniek a rébusov sme sa okrajovo povenovali aj najmenším obyvateľom lúk – hmyzu. Ale k týmto šesť a viacnohým kamarátom sa vrátime ešte nasledujúci týždeň. Takže dobre pretrieť očká, nachystať lupy a hor sa do pátrania a bádania 😊!
Naše lúčne lobelkové Zvončeky pozorovali lúku pod lupou a dopodrobna. Objavili stonky, kvety, ale aj korienky. Čo rastlinky potrebujú? Áno, jednoznačne vodu, preto sme polievať nezabudli. Čo keď sa steblo trávy pohne beze toho ,aby fúkalo a bez toho, že by s ním niketorý Lobelkáč pohol? Objavili sme, ako sa to stalo. Stebielko nakláňal silný tvor zo živočísnej ríše – mravec. Viac nám nebolo treba, mravšeka sa nebojíme, na prštekoch ho “povozíme”. Poriadne sme ho vyobzerali a zistili, že mravčekove srdiečko sa nachádza tam, kde by sme usudzovali, že patrí zadoček.
Na deň ockov sme sa tešili rovnako, ale pozor! ” Ruky preč, to je môj tato!”, takto odtláčaním dlaní jasne dali Zvončeky najavo, ako svojich oteckov veľmi ľúbia 🙂
