Zápis na školský rok 2019/2020   |  Viac informácií →

Cestou – necestou … „Autoškôlka“

Zas je koniec týždňa…aj keď mne sa zdá, že iba včera začal…Avšak, stačí si premietnuť v hlave scenár posledných dní a už viem, že predsa je to tak, lebo sme toho postíhali teda neúrekom.

V úvode týždňa sme v rámci témy „Autoškôlka“ zahriali svoje hlavičky. Autíčka označené číslicou od 1 po 10 sme priraďovali k zodpovedajúcemu parkovaciemu miestu, hrali pexeso, stavali cesty, koľajnice…

Potom sme sa, plní očakávaní, vybrali na našu prvú výpravu. Ba vlastne boli tie výpravy v jeden deň rovno dve. Chceli sme vidieť ako to funguje na železničnej a autobusovej stanici. Rozdelili sme sa teda na dve skupinky. Prvá sa vybrala na výlet do Liptovského Hrádku a už cestou tam sme pozorovali železničnú trať a priecestia, ktoré lemovali hlavnú cestu smerujúcu k nášmu cieľu. Vyskúšali sme si cestu autobusom,  počasie nám prialo, všetci sme si to užili. Cestou späť do Lobelky sme uvideli  jedného  zaujímavého pána so psíkom a paličkou. Vysvetlili sme si, že svet okolo nás je rôznorodý. Prekvapilo nás, ako palička a špeciálne vycvičený slepecký psík dokážu pomáhať pri chôdzi či prechode cez cestu.

Druhá početnejšia skupina, si to namierila na vlakovú stanicu. Vidieť vlaky tak blízko, to bol teda zážitok! Do jedného stojaceho vlaku sme mohli dokonca aj vstúpiť a vyskúšať si, ako sa v ňom sedí. Radosť v detských očkách a prekvapené pohľady, blahodarný pocit…na nezaplatenie…Videli sme, kde sa lístky na vlak predávajú, počuli sme ako sa oznamujú príchody a odchody vlakov. A ten piskot bŕŕŕŕdz , ojojojoooooj, ale zvládli sme to. Dokonca aj tí najmenší boli hrdinovia.

 

V stredu sme sa hneď z rána, vďaka Romčovi, ktorý nám dodal čerstvú zeleninku, mohli pustiť do práce. Mali sme tri tanieriky, uhorky, mrkvu a paradajky. A načo nám to všetko bolo? Urobili sme si zdravý zeleninový semafor. Mňaaaam, to bola dobrota.

Plní síl sme vybehli na kopček v našej záhradke, kde nás prišiel navštíviť ujo Tomáš, ktorý po ťažkom úraze ostal na vozíčku. Ale ako ku nám vlastne prišiel? Nevedeli sme sa vynadívať. Jeho špeciálny dopravný prostriedok sa volá handbike a pomáha mu každý deň presunúť sa tam, kde práve potrebuje. Vysvetlil nám, ako ho obsluhuje, ukázal nám všetky jeho funkcie.

Týmto však náš týždeň vôbec nekončil. Vo štvrtok sme priniesli odrážadlá, prilby, kolobežky, nasadli na autobus a vydali sa znova na výlet . V Bobrovci na základnej škole na nás čakalo krásne vybudované dopravné ihrisko. Vyskúšali sme si ako sa treba na ceste správať, v ktorom smere máme chodiť, kto má prednosť, spoznávali sme dopravné značky, zistili sme, čo je v cestnej premávke nebezpečné. Opäť ďalší skvelý deň za nami.

V piatok sme všetky naše získané skúsenosti mohli zúročiť „naostro“. Prišla nás do našej Lobelky navštíviť mestská polícia. Vysvetlili nám, čo takí policajti robia, aké majú oblečenie, auto a aj telefónne číslo. S úsmevom sa s nami rozlúčila a sľúbila , že príde zas ☺

„Autoškôlka“ je za nami. Veríme, že všetko, čo sme sa naučili využijeme aj budúci týždeň v našej ďalšej téme „Cesty k domčeku na okraji mesta)“. 😊

 

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.